link utili per la lettura: parnodexmentegar.orgfree.com/alphabet, caratteristiche dell’alfabeto proposto
La version skrita pi vèca de sta konta ƚa xe ‘Le petit chaperon rouge’, da ‘Histoires ou contes du temps passé, avec des moralités: Contes de ma mère l’Oye’ (Paris, 1697), de Charles Perrault.
Jèra na ‘olta, int’ un sèrto paexe, na toxatèƚa de kanpaña, ƚa pi bèƚa toxatèƚa ke se poese mai véder. Só mama ƚa jèra mata de eƚa, e só nòna ankora de pi. Sta bona dòna, na ‘olta, no savendo pi kosa darge, ƚa ge gavéa kuxío un tabareto de veƚudo roso fogo ke, da kuanto ke ƚa ge stàa ben, tuti i gavéa takà camarla Tabaro Roso, da tanto ke ƚo doparava senpre.
Un dí só mama, sikome ke ƚa gavéa fato un fià de dolseti, la ge dixe, “Karo el mé ben, và véder kome ke ƚa stà tó nòna, parké go sentío ke no ƚa stà mia masa ben. Pòrtage sto dolseto, e sto tòko de butiro[1] ke ƚa se tire un fià sú. Varda de konportarte ben pa’ ƚa strada e no stà ‘ndar torno par ñente.”
Tabaro Roso, kontenta ke mai e sensa farseƚo dir do ‘olte, ƚa ge gavéa inpromeso de skoltarla, e ƚa gavéa skomensià inkaminarse pal paexe darente[2] al sóo, indove ke ƚa vivéa só nòna.
Kó ƚa jèra drio pasar pal bosko, parò, ƚa se gavéa katà davanti de un lovo[3] ke ‘l gavéa xa ‘vuo na idèa o do de mañarseƚa tuta, se no ‘l ge fuse sta un tajaleñe a ramengar[4] pal bosko. El lovo ‘ƚora ƚa ge ga dito “Bondi a ti, Tabaro Roso.”
Ƚa pòra toxateƚa, ke no ƚa savéa ke ‘l jèra períkoƚo a star là a parlar kol lovo, el ge ga resposto ko kreansa, “Grasie lovo.”
“Indove situ drio ‘ndar kusita de bonora, Tabaro Roso?”
“So’ drio ‘ndar da mé nòna.”
“E kòsa situ drio portar soto ƚa tó travèrsa[5]?”
“Mé nòna ƚa xe maƚada e so’ drio portarge un dolseto e un fià de butiro de mé mama”.
“Àbiteƚa tanto distante tó nòna?” ƚa ge dimanda el lovo.
“Nò de seguro”, el ge ga rebatúo Tabaro Roso. “Ƚa stà propio pi ‘n là de kel moƚin là via ke te vedi, inte ƚa prima kaxa de ‘l paexe ke ge xe da drio.”
El lovo skomensiò pensar intra de ƚu, “Sto kua el xe un mañar fàsil. Dèso, kome xe ke pòso brinkarmeƚa?” Pensa ke te pensa, el ge ga dito, “Skoltame, Tabaro Roso, gatu visto tuti i fiori e fioreti ke i xe drio vèñer fora intel bosko? Parké no te và véderli? E no penso ke ti te pòsa sentir kuanto bel supiar ke i xe drio far i oxèi. Te sarisi drio kaminar kome se te stasi ‘ndando skoƚa. Xe bèƚo asè intel bosko.”
Tabaro Roso ƚa ga takà pensar. “Se ge pòrto un maseto de fiori a la mé nòna ƚa sarà kontenta ankora de pi e ƚa se sentirà mèjo ankora de pi. D’ òñi mòdo xe ankora presto, e rivarò kaxa par tenpo insteso.” E dito kuesto ƚa se ga invoƚà in mèxo al bosko bagoƚandose a tòr sú noxèƚe, a kórer drio a ƚe paveje[6], e a tòr sú fiori. Òñi ‘olta ke ge ne toƚeva sú un ƚa pensava ke magari ge ne podeva èser altri pi bèƚi un poko pi ‘n là, e ge koreva rente, katandose senpre pi drento e drento intel bosko.
Ma el lovo el gavéa skomensià kórer pi fòrte ke ‘l jèra bon, toƚendo un skurton, e no ‘l jèra pasà tanto tenpo vanti ke ‘l rivase de fronte ƚa kaxa de ƚa nòna. Skomensiò bàter a ƚa pòrta: tòk, tòk, tòk.
“Ki xe ke ‘l bate?”.
“So’ tó neodeta, Tabaro Roso,” ƚa ge ga resposto el lovo fasendo ƚa só voxe, “ke te ga portà un tòko de dolse e un fià de butiro ke la me ga dà mé mama.”
Ƚa bona noneta, ke ƚa jèra intel lèto parké ƚa jèra un fià maƚada, la ge ga sigà drio, “Son masa inkomodàa par vèñerte vèrxer. Tira el rokèl, e te vedarà ke ƚa pòrta ƚa se verxarà.”
El lovo tira el rokèl e vèrxe ƚa pòrta. Po de kolpo el se buta so’ ƚa bona veceta e ƚa maña d’ un sol bokon!, parké i jèra xa tre dí ke no ‘l mañava ñente.
Dopo el sèra ƚa pòrta e ‘l se mete intel lèto de ƚa nòna ko i só vestíi e ƚa só skufieta, ben skonto soto ƚe kovèrte, mentre ke ‘l spetàa ke ‘l rivase Tabaro Roso.
E defati poko dopo ƚa jèra là ke ƚa bateva, eƚa: tòk, tòk, tòk.
“Ki xe ke ‘l bate?”.
Tabaro Roso, kuando ke ƚa gavéa sentío ƚa voxe profonda de ‘l lovo, ƚa se gavéa un fià skaturía in prensipio, ma sikome ke se ga pensà ke só nòna ƚa jera un fià inmarokàa[7], ƚa ge ga resposto, “So’ vòstra neodeta, Tabaro Roso, ve go portà un tòko de dolse e un fià de butiro ke i ve manda mé mama.”
El lovo sigò da drento, xbasando ƚa só voxe par kuanto ke ‘l jèra bon, “Son masa inkomodàa par vèñerte vèrxer. Tira el rokèl, e te vedarà ke ƚa pòrta ƚa se verxarà.”
Tabaro Roso la tira el rokèl e la vèrxe ƚa pòrta.
El lovo, kó ƚa ga vista entrar, ge ga dito, skondendose soto ƚe kuèrte, “Meti xo el dolseto e ‘l tòko de butiro sora de kel kason[8] e vien in lèto ko mi.”
Tabaro Roso se despòja e entra intel lèto. Ma de kolpo ƚa se maraveja parké se inakòrxe de kome ke ƚa pareva só nòna inte ƚa só spulxaroƚa[9], e la ge dixe, “Nòna, ke brasi grandi ke gavé!”
“Karo el mé ben, i xe par strukonarte mèjo.”
“Nòna, ma ke ganbe grandi ke gavé!”
“Karo el mé ben, ƚe xe par kórer mèjo.”
“Nòna, ma ke rece grandi ke gavé!”
“Karo el mé ben, ƚe xe par sentir mèjo.”
“Nòna, ma ke òci grandi ke gavé!”
“Karo el mé ben, i xe par véder mèjo.”
“Nòna, ma ke denti grandi ke gavé!”
“Karo el mé ben, i xe par mañarte mèjo!”
E, mentre ke ‘l dixéa ste paròle, el lovo kativo el se butéa de sora de Tabaro Roso e ƚa mañéa int’ un sol bokon!
Moral: ƚe toxatèƚe, màsima kueƚe bèƚe, kreseste a mòdo e ko bona kreansa, no ƚe gavaría mai da parlar ko i forèsti, parké, par kueƚa ‘olta ke ƚo fasese, ƚe podería deventar mañar pal lovo. Dixo “lovo”, ma ge xe difarenti sòrti de lovi. Ge xe anka kueƚi ke i xe grasioxi, kièti, ko kreansa, modèsti, deñevoƚi[10], e dolsi, ke i và drio a ƚe xóvani toxe a kaxa e pa’ ƚe strade. E, par desgrasia, i xe propio sti lovi xentiƚi ke i xe kueƚi pi perikoƚoxi intra de tuti.
[1] it. burro.
[2] da vexin.
[3] it. lupo.
[4] it. andar ramingo, girovagare.
[5] it. grembiule.
[6] it. farfalle.
[7] it. raffreddata.
[8] it. cassone, madia.
[9] it. camicia da notte.
[10] it. accondiscendenti.